Čo hovorí o potrebách malých detí veda?
To, ako rozumieme malým deťom, ovplyvňuje naša vlastná skúsenosť, výchova aj kultúra.
Vedecké poznatky nám poskytujú spoločný oporný bod — pomáhajú pomenovať, čo malé deti potrebujú, aby mohli zdravo rásť, rozvíjať sa a prosperovať.
Nurturing Care Framework — rámec podporujúcej starostlivosti o raný detský vývin — vytvorili WHO, UNICEF a Svetová banka s ďalšími medzinárodnými partnermi.
Pomenúva päť navzájom prepojených oblastí podporujúcej starostlivosti: responzívnu starostlivosť, príležitosti na rané učenie, bezpečie a istotu, dobré zdravie a primeranú výživu.
Päť oblastí. Jeden spoločný jazyk.
Pri plači, odmietaní, neposednosti či zvedavom skúšaní sa môžeme pýtať: Čo nám toto správanie hovorí o potrebách dieťaťa?
Päť oblastí podporujúcej starostlivosti nám pomáha hľadať súvislosti. V každodennom živote sa prelínajú a poskytujú nám spoločnú oporu pri premýšľaní o dieťati – doma, v škôlke, u lekára aj v poradni.
Responzívna starostlivosť
Všímať si. Rozumieť. Reagovať.
Malé dieťa nám ešte nedokáže vždy povedať, čo potrebuje. Komunikuje pohľadom, pohybom, zvukmi, plačom, približovaním sa aj odmietaním — a neskôr čoraz viac slovami.
Aj správanie, ktoré je pre dospelého náročné, je informáciou. Môže nám ukazovať únavu, neistotu, frustráciu, potrebu blízkosti, pomoci alebo väčšej samostatnosti.
Responzívny dospelý si tieto signály všíma a premýšľa, čo môžu znamenať. Reaguje spôsobom primeraným dieťaťu aj situácii a sleduje, či jeho odpoveď pomáha.
V opakovaných skúsenostiach dieťa zažíva, že jeho signály majú význam a dospelý mu pomáha zvládnuť to, čo ešte samo nedokáže. Nemusíme mu vždy hneď správne porozumieť. Dôležité je zostať zvedavý a podľa potreby svoju odpoveď upraviť.
OTÁZKA PRE VŠETKÝCH:
Ako často sa pri náročnom správaní malého dieťaťa zastavíme a premýšľame, čo nám môže hovoriť o jeho prežívaní a potrebách?
Príležitosti na rané učenie
Deti sa učia tým, že objavujú.
Malé dieťa sa učí pri hre, rozhovore, obliekaní, jedle, prechádzke aj pri tom, keď znova a znova skúša vec, ktorá ho zaujala.
Jeho správanie nám často ukazuje, čo ho práve zaujíma, čo sa snaží pochopiť alebo akú schopnosť si precvičuje. Pri opakovaní, rozoberaní, lezení či nekonečných otázkach môžeme sledovať, čo práve objavuje.
Dospelý si všíma, čo dieťa zaujíma, vytvára bezpečný priestor na skúšanie a nadväzuje na jeho objavovanie.
V takýchto každodenných skúsenostiach sa rozvíja myslenie, komunikácia, tvorivosť, samostatnosť aj schopnosť riešiť problémy a učiť sa spolu s druhými.
OTÁZKA PRE VŠETKÝCH:
Ktoré chvíle bežného dňa – doma aj v materskej škole – dávajú dieťaťu priestor objavovať, skúšať a rozvíjať vlastné nápady?
Bezpečie a istota
Svet, ktorému dieťa dokáže porozumieť.
Malé deti ešte len zisťujú, ako svet funguje. Pomáha im, keď je ich prostredie fyzicky bezpečné, vzťahy spoľahlivé a každodenný život aspoň do určitej miery predvídateľný.
Keď dieťa protestuje pri zmene, drží sa dospelého alebo odmieta vstúpiť do novej situácie, môže nám ukazovať, že situácii ešte nerozumie alebo sa v nej necíti dostatočne isto.
Dospelý mu už od prvých dní pomáha orientovať sa v tom, čo sa deje a čo bude nasledovať. Používa známy hlas, gestá, predmety, obrázky či jednoduché slová podľa toho, čomu dieťa dokáže rozumieť. Vytvára pravidelné denné rytmy, pripravuje dieťa na zmeny a zostáva dostupným človekom, o ktorého sa môže oprieť.
Postupne dieťa získava skúsenosť: svet sa môže meniť, ale dokážem sa v ňom orientovať a nie som na to sám.
OTÁZKA PRE VŠETKÝCH:
Ako dieťaťu pomáhame porozumieť tomu, čo sa deje a čo ho čaká, spôsobom, ktorému už rozumie?
Dobré zdravie
Telo ovplyvňuje správanie viac, než si niekedy uvedomujeme.
To, ako sa malé dieťa cíti vo svojom tele, ovplyvňuje jeho schopnosť hrať sa, komunikovať, učiť sa, spolupracovať aj zvládať frustráciu.
Únavu, hlad, bolesť, chorobu, nepohodlie či zmyslové preťaženie nám ešte nemusí vedieť pomenovať. Môžeme si ich všimnúť v jeho správaní. Dieťa môže byť podráždené, plačlivé, odmietať spoluprácu alebo sa stiahnuť.
Dospelí podporujú zdravie dieťaťa zdravotnou starostlivosťou aj každodenným vytváraním priestoru na spánok, pohyb, odpočinok a telesnú pohodu. Vnímajú jeho signály a podľa nich upravujú prostredie, tempo aj svoje očakávania.
Keď telesné signály berieme vážne a pomáhame ich pomenovať, podporujeme dieťa v tom, aby ich postupne samo rozpoznávalo a vedelo požiadať o pomoc.
OTÁZKA PRE VŠETKÝCH:
Keď je správanie dieťaťa náročné, všímame si aj to, či nesúvisí s únavou, bolesťou, hladom alebo zmyslovým preťažením?
Primeraná výživa
Jedenie je viac než prijímanie potravy.
Dieťa potrebuje výživu primeranú svojmu veku a potrebám. V prvých rokoch sa zároveň zoznamuje s novými chuťami a konzistenciami, rozvíja zručnosti potrebné na jedenie a postupne sa zapája do spoločného stolovania.
Aj pri jedle je jeho správanie informáciou. Odvracanie hlavy, vypľúvanie či odmietanie nového jedla môžu súvisieť so sýtosťou, neistotou, zmyslovou citlivosťou alebo náročnosťou jedenia.
Dospelý ponúka vhodné a pestré jedlo, pravidelné príležitosti jesť a bezpečné podmienky. Zároveň rešpektuje signály hladu a sýtosti, prispôsobuje pomoc a dáva dieťaťu priestor postupne sa zoznamovať s novými jedlami. Pri pretrvávajúcich ťažkostiach hľadá odbornú podporu.
Spoločné stolovanie tak podporuje výživu, samostatnosť, dôveru vo vlastné telo aj radosť zo spoločného času.
OTÁZKA PRE VŠETKÝCH:
Keď dieťa odmieta jedlo, čo potrebujeme zistiť, aby sme mu vedeli pomôcť?
A čo potreby dospelých?
Zostať pri správaní dieťaťa zvedavý, zastaviť sa a skúsiť porozumieť tomu, čo sa za ním odohráva, nie je vždy jednoduché.
Aj my dospelí potrebujeme vedomosti, čas, odpočinok, podporu a prostredie, ktoré nám umožňuje premýšľať a reagovať s porozumením.
To, ako dokážeme odpovedať na potreby dieťaťa, ovplyvňujú aj podmienky, v ktorých žijeme, pracujeme a spolupracujeme.
Ak chceme vytvárať dobré podmienky pre vývin malých detí, potrebujeme vytvárať dobré podmienky aj pre dospelých, ktorí ich sprevádzajú.