Predstavte si malé dieťa, ktoré sa pri rannom príchode do škôlky drží rodiča, plače a nechce ho pustiť.

Čo vám napadne ako prvé, keď sa na túto situáciu pozeráte?

Na chvíľu sa pri tej myšlienke zastavte.

— INÝ POHĽAD

–

 

Mal som zlé ráno.

–

 

Je pre mňa ťažké rozlúčiť sa.

–

 

Neviem celkom presne čo sa bude diať

To, čo vidíme navonok hovorí len časť príbehu:

→

„Vzdoruje dospelým“

Možno je preň táto situácia náročnejšia, než si uvedomujeme.

→

„Je neposedné“

Možno potrebuje viac pohybu alebo je preň ešte ťažké udržať pozornosť.

→

„Správa sa zvláštne“

Možno vníma a spracúva podnety z okolia inak, než očakávame.

→

„Nereaguje na požiadavky“

Možno nerozumie tomu, čo od neho očakávame, alebo potrebuje pomoc, aby to dokázalo urobiť.

→

„Nechce spolupracovať“

Možno ešte nemá zručnosti, ktoré situácia vyžaduje, alebo ju v tejto chvíli nedokáže zvládnuť.

Každá situácia, ktorá je pre malé dieťa náročná si zaslúži hlbšie porozumenie.

Nie všetko, čo vyzerá ako neposlušnosť, je výsledkom nevýchovy.

Správanie nám môže veľa povedať o tom, čo malé dieťa prežíva, čo potrebuje a čo ešte samé nedokáže zvládnuť. Keď sa dospelým podarí zastaviť a vidieť za správaním dieťaťa jeho snahu komunikovať, menia sa ich očakávania od dieťaťa a ich reakcie.
Mení sa:

→

skúsenosť dieťaťa v náročných chvíľach,

→

každodenný život detí a rodín,

→

atmosféra, v ktorej deti vyrastajú.